Budapešť - perla na Dunaji
BUDAPEŠŤ
Perla na dunaji
Budapešť oplýva atmosférou minulého storočia, ale má kultúru dneška. Mesto postavené na oboch brehoch stredoeurópskeho veľtoku je súčasťou aj slovenskej histórie.
KELTI A RIMANIA JU OBJAVILI, SVÄTÝ ŠTEFAN JU DAL MAĎAROM. Dlhá a pohnutá história mesta sa datuje od 4. storočia pred Kristom, keď Kelti na mieste súčasnej Budapešti vybudovali osídlenie nazvané Eravisci. V 1. a 2. storočí po Kristovi Keltov vystriedali Rimania, ktorí mesto volali Aquincum (v preklade bohatá voda) a urobili ho súčasťou rímskeho opevnenia. Ruiny starobylého mesta dnes možno nájsť v múzeu Aquincum na ulici Szentendrei.
Základy Budapešti položili staromaďarské kmene v 10. storočí. Prvým uhorským kráľom bol svätý Štefan, zvaný aj Štefan I. Veľký. Pod vplyvom svojej kresťanskej manželky Gizely, dcéry bavorského vojvodu, bol horlivým šíriteľom kresťanstva a zástancom moderného štátu západného typu. Presadzoval jazykovú rôznorodosť, čo mnohým maďarským náčelníkom nebolo po chuti. Počas bojov o trón po Štefanovej smrti sa jeho koruna údajne stratila v Rakúsku. Koruna uložená v maďarskom parlamente vznikla neskôr a pôvodnej svätoštefanskej korune sa príliš nepodobá. V roku 1083 Štefana a jeho syna Imricha vyhlásili za svätých. Pravú Štefanovu ruku, ktorú podľa legiend našli v hrobe neporušenú, vystavujú ako relikviu v najväčšom budapeštianskom rímsko-katolíckom chráme – v kostole sv. Štefana.
Budapešť vznikla fúziou troch miest: Budína (po maďarsky Buda) rozprestierajúceho sa v kopcovitom teréne, Pešti (Pest) ležiacej na rovine na druhej strane Dunaja, a Starého Budína (Óbuda). Podľa niektorých zdrojov názov „Pešť“ pochádza zo slovanského výrazu „pec“ a symbolizuje bohatstvo termálnych prameňov v okolí mesta. Po vpáde Mongolov do tejto oblasti v 13. storočí sa obyvatelia Pešti presunuli na bezpečnejšie hornatejšie územie, a tak položili základy Budína. Kráľ Belo IV. si tam dal postaviť reprezentatívne sídlo a podporoval stavbu palácov aj na iných miestach krajiny. Mestám udeľoval privilégiá, ktoré im umožnili rozvíjať poľnohospodárstvo, remeslá a obchod. Budín dosiahol vrchol rozkvetu v 15. storočí za panovania Mateja Korvína. Rovnako sa darilo aj Pešti. Tento rozvoj zhatila prehratá bitka pri Moháči v roku 1526, keď Turci Budín vypálili.
STO ROKOV POD TURKAMI. Niekoľko tureckých nájazdov v 16. storočí sa skončilo obsadením Budapešti v roku 1541; nadvláda Turkov trvala takmer 150 rokov. Noví mocipáni menili kostoly na mešity a tam, kde sa usadili, budovali sieť kúpeľov, z ktorých mnohé pretrvali dodnes. Oslobodenie Budapešti spod tureckej nadvlády zjednotenou kresťanskou armádou v roku 1686 malo za následok veľké straty na životoch. Mesto prišlo aj o veľa architektonických pamiatok. Podľa rakúskych záznamov po bojoch, ktoré trvali 75 dní, zostalo v meste len 300 obyvateľov. Za panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II. sa mestu darilo: rozvíjalo sa maďarské školstvo, ale aj kultúra a tlač. Dovtedy bola totiž dominantným spoločenským jazykom v krajine nemčina. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 poskytlo Budapešti ďalšiu možnosť rásť, tentoraz v oblasti priemyslu, hlavne potravinárskeho, ako aj inžinierstva a železničnej dopravy.
SPOJENIE DVOCH BREHOV. Niekoľko rokov po výstavbe prvého pevného mostu cez Dunaj – reťazového mostu Széchényi (1849) sa Pešť a Budín spojili do jedného celku aj legislatívne – v roku 1873 dostalo mesto pomenovanie Budapešť.
Nasledovalo premyslené architektonické plánovanie, postavili sa veľké bulváre, ako je napríklad Andrássyho ulica, metro – prvé na európskom kontinente, ulice dostali novú dlažbu a mesto kanalizáciu, infraštruktúru aj prvé električkové dráhy.
Kým prvá svetová vojna sa mesta veľmi nedotkla, druhá ho spustošila. Postupujúcim nemeckým vojskám a bombardovaniu padla za obeť veľká časť obyvateľstva, architektúry a všetky mosty. No mesto dokázalo mosty znovu postaviť už za štyri roky. V roku 1956 mu však protikomunistické povstanie spôsobilo ďalšie jazvy na tele. Rozsiahle rekonštrukčné práce na zachovanie kultúrneho dedičstva sa v tejto metropole rozbehli najmä po páde komunizmu.
PRECHÁDZKA HISTÓRIOU . Architektúra Budapešti je veľmi honosná a dekoratívna. Mesto je srdcom secesie, ale aj nemeckého štýlu Bauhaus. Súčasná Budapešť bola postavená v 19. a 20. storočí. Jedným z najznámejších architektov, ktorý jej dal tvár, je Ödön Lechner. Jeho nezameniteľný secesný štýl kombinujúci funkcionalizmus s východnými a orientálnymi prvkami možno vidieť najmä v časti mestského parku a v centre mesta v Lipótvárosi.
Gotický a neogotický štýl sa uplatnili pri stavbe dominánt na oboch stranách Dunaja – na mieste kráľovského paláca, ktorý padol za obeť bombardovaniu v roku 1686, po rekonštrukcii vyrástol Matejov chrám väčší a ohromujúcejší ako jeho predchodca – ďalej pri stavbe majestátnej budovy parlamentu a niektorých kostolov. Na peštianskej strane Dunaja vládol v architektúre 19. storočia klasicizmus. No zachovali sa tu aj stopy rímskej architektúry z obdobia, keď sa mesto volalo Aquincum.
Budapešť má veľmi aktívnu židovskú komunitu, čo dosvedčuje aj množstvo synagóg, ktoré sa v meste nachádzajú. Tu stojí aj druhá najväčšia synagóga na svete s výnimočnou kombináciou kresťanských a židovských prvkov. Nájdete ju na ulici Dohány utca neďaleko konzervatívnej synagógy, ktorú postavili Židia nespokojní s jej málo tradičným poňatím. Židovská štvrť je príťažlivá rozmanitými reštauráciami, barmi aj umením.
HLAVA HUMORISTU V RUKÁCH SMRTKY. Pri známom divadle Thália na ulici Nagymezö má netradičnú sochu Géza Hofi, legendárny maďarský komik a humorista, ktorého trpela aj komunistická moc napriek tomu, že ho za neľútostné narážky niekoľkokrát poslala do väzenia. Gézovi Hofimu, ktorý zomrel ako 66-ročný v roku 2002, postavili originálny pomník, na ktorom smrtka tancuje s jeho usmiatou hlavou v rukách. Sochu vytvoril v roku 2004 Géza Stremeny. Neďaleko Hofiho pomníka sedí na lavičke socha maďarského hudobného skladateľa Emericha Kálmána.
Množstvom pamätníkov, pomníkov a sôch je Budapešť skutočne výnimočná. Jedna z najznámejších je socha prvého kronikára mesta Anonyma.
KOPEC A HRAD NAD BUDÍNOM. Hradná štvrť – zrenovované dielo Frigyesa Schuleka zo začiatku 20. storočia – je rušná, plná života a pouličných umelcov.
Množstvo pamiatok, predovšetkým Matejov chrám, jazdecká socha sv. Štefana, Rybárska bašta, alebo krásny výhľad na dunajské nábrežie lákajú turistov z celého sveta po celý rok.
Matejov chrám pôvodne vybudovali v 13. storočí. Počas tureckej nadvlády ho však prestavali na mešitu, ktorá bola neskôr vážne poškodená. Po barokovej prestavbe v ňom v roku 1867 korunovali za uhorského kráľa Františka Jozefa I. Dnešnú podobu dal chrámu Frigyes Schulek rekonštrukciou na začiatku 20. storočia.
Meštianske domy z 19. a 20. storočia, ktoré zapĺňajú celú štvrť, potešia aj oko laika a posedenie v niektorej z tunajších kaviarní dovŕši pôžitok z prehliadky architektonických skvostov Budína.
Citadela čanádskeho biskupa sv. Gellérta na kopci je jedna z najobľúbenejších vyhliadok v meste. Cestou nahor môžete navštíviť unikátny kostol v jaskyni neďaleko mosta Szabadság.
MAJESTNÁTNU DOMINANTU BUDAPEŠTI – impozantný parlament, ktorý sa týči na brehu Dunaja – postavili v rokoch 1885 až 1902 v neogotickom štýle. Jeho interiér so 691 miestnosťami a kilometrami schodísk pripomína skôr niekdajší kráľovský palác ako parlament.
Zaujímavosťou je, že na jeho stavbe sa podieľali aj slovenskí murári. Pre všetkých občanov Európskej únie je vstup do parlamentu bezplatný.
Bazilika sv. Štefana s výškou 96 metrov a rozľahlou hlavnou loďou je najväčší rímskokatolícky chrám v Budapešti. Postavili ju v rokoch 1851-1905. Môže do nej naraz vojsť až 8 500 návštevníkov a aj do nej je vstup bez poplatkov. Tam si môžete okrem iného pozrieť aj relikviu – pravú ruku sv. Štefana.
ZA POKLADMI MÚZEÍ. Z múzeí by ste nemali vynechať Maďarskú národnú galériu s vyše stotisíc exponátmi od 11. storočia až dodnes, ktorá sa nachádza pod hradom. Nájdete v nej okrem iného habsburskú palatínsku hrobku, gotické drevené rytiny, renesančné a barokové umenie či uhorskú a maďarskú maľbu 19. a 20. storočia.
Aj Múzeum krásnych umení na Námestí hrdinov má monumentálnu zbierku vyše stotisíc exponátov. Bohatú kolekciu malieb mu daroval rod Esterházyovcov v roku 1870. Najvzácnejšie sú obrazy od španielskeho maliara El Greca, významne je zastúpená aj talianska a francúzska maľba.
Pozornosť si zaslúži aj Etnografické múzeum ako jedno z najväčších špecializovaných múzeí v Európe: v impozantnej budove priamo oproti parlamentu ochraňuje tisícky maďarských a svetových exponátov. Pre návštevníkov, ktorí nie sú v Budapešti po prvý raz a dokážu si ešte živo vybaviť miesta, kde stáli početné sochy komunistických pohlavárov, bude určite zaujímavý park Memento – je plný sôch a pamätníkov komunizmu a jediný svojho druhu v strednej Európe. Múzeum teroru na Andrássyho ulici zase pripomína maďarské povstanie proti komunistickému režimu v roku 1956.
Nočný život je v Budapešti veľmi živý a je ťažké vybrať si z množstva klubov a barov. Keby vám však ostal čas len na návštevu jediného, odporúčame Gödör klub na námestí Erszébet tér.
Zdroj:https://www.geo-magazin.sk/geo-sezona/perla-na-dunaji?page=2