Split
Dominantou mesta je Diokleciánov palác, postavený na prelome 3. a 4. st. n. l. Do historického komplexu vedú štyri pôvodné brány z každej svetovej strany. Za nimi je ukrytý jedinečný svet starých kamenných budov, úzkych krivolakých uličiek a maličkých útulných námestí. Vyše tisícročné budovy sú aj dnes obývané, predovšetkým mladými umelcami. Za hradbami antického mesta tak vznikla originálna symbióza histórie a súčasnosti. Steny paláca sú postavené z presláveného bieleho kameňa z ostrova Brač. Rovnaký materiál použili aj pri výstavbe niektorých častí Bieleho domu vo Washingtone. Palác má štvoruholníkový pôdorys s rozlohou 38 500 štvorcových metrov. Je najlepšie zachovanou antickou stavbou v Chorvátsku a zároveň jediným obývaným rímskym palácom na svete. Nesie v sebe prvky antickej vily a opevneného hradu. Je obývaný už od 5. storočia. Dioklecián, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus (žil pravdepodobne v rokoch 243 až 313 n. l.) bol rímskym cisárom vyše 20 rokov. Jeho vládou sa začalo nové obdobie rímskych dejín, tzv. obdobie neskorého cisárstva. Vládu prevzal v čase, keď hospodárstvo upadalo, štátna pokladnica bola prázdna a vojsko demoralizované. Skôr, ako zaviedol reformy, musel ríšu zjednotiť. Na posilnenie autority sa nechal titulovať Dominus et Deus, čiže pán a boh. Život za tisícročnými múrmi
So štvrťmiliónovým Splitom je úzko späté meno jediného rímskeho vládcu, ktorý nebol Rimanom – cisára Diokleciána.
Pred severnou – Zlatou bránou je umiestnená socha Grgura Ninského. Vytvoril ju chorvátsky umelec Ivan Meštrović na počesť významnej osobnosti z histórie, ktorá sa zaslúžila o vykonávanie omší v chorvátskom jazyku. Podľa legendy sa splnia všetky priania každému, kto sa dotkne palca tejto impozantnej sochy.
Centrom paláca je námestie Peristil, dláždené kameňom z Egypta. Odtiaľ stavitelia priviezli aj sfingu chrániacu mauzóleum, kde je pochovaný samotný cisár Dioklecián. Na základoch mauzólea bola v 7. st. vybudovaná katedrála Sv. Domnia (Sveti Duje), pomenovaná po patrónovi mesta Split, svätom Dominikovi. Oproti mauzóleu je situovaný Jupiterov chrám s elegantným portálom, prestavaný na baptistérium. 
Historický komplex je od roku 1979 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Narodil sa v chudobnej ilýrskej rodine pisára v Dalmácii. Vybral si vojenskú kariéru, v ktorej úspešne napredoval. Stal sa veliteľom stráže cisára Numeriana. Keď ho v roku 284 zavraždili, vojaci zvolili za cisára Diokleciána.
Na sklonku Diokleciánovej vlády došlo k prenasledovaniu kresťanov. Cisár vydal postupne štyri edikty, ktorými nariadil zničiť kresťanské kostoly a zbaviť kresťanov osobnej slobody. Štvrtý edikt, podľa historikov krvavý, nariaďoval uctievanie štátnych bohov. V niektorých provinciách ríše sa popravy kresťanov vykonávali hromadne. Napriek tomu sa kresťanstvo o desať rokov stalo štátom uznávaným náboženstvom.
Zavedením novej meny, priamych daní a ďalších hospodárskych, politických a vojenských reforiem však zreorganizoval Rímsku ríšu tak, že mohla byť ďalších sto rokov pevným štátnym celkom.
Zdroj: https://www.geo-magazin.sk/geo-sezona/zivot-za-tisicrocnymi-murmi